D14: 2014/05/13 Colibita → Moldava
Ráno vyrazíme nalačno, že dáme raňajky na Drakulovom hrade hore na Tihuta priesmyku. Je to novo postavený akože hrad pre turistov a lyžiarov. Je to strašne prezamestnané, ale nie až tak drahé a celkom si pochutnáme. Raňajky sa skladajú zo selekcie mäsiek a salám, potom vajcia na rôzne spôsoby a našupneme si aj po 100g rajčín a uhoriek.
Pred hotelom je na menšom parkovisku viacero suvenírových stánkov primárne s výrobkami z ovčej vlny. Spustíme tu náš prvý nákup suvenírov. Predavačka Marianna hovorí, že máme vraj dobré cesty na Slovensku. Že jej muž importoval auto zo španielska a išiel cez Slovensko. Dvakrát sa uisťujem, či nemyslí Slovinsko a ona dokonca aj vie, aké máme hlavné mesto. S tými cestami mi to ale nejde do hlavy. Pozeral som to aj na Gmape, a jasné, že Slovinsko.
Cestou sú maľované kostoly a tak sa v jednom zastavíme. Tiež slušne rozbitá cesta v dedine – ako to plynofikovali. Platíme aj za parkovanie. Kostol je ale fantastický. Celý je pomaľovaný a z farieb dominuje nádherná lapis azuli modrá. Ideme dnu, kde sú maľovky zrekonštruované do perfektného stavu, no začne sa tam hrnúť autobus rôznorodých turistov, tak zdrhneme von. Chceli sme si robiť piknik, no nie je to tu moc reálne, tak len posrkávame vínko a počúvame rádovú sestru ako autobusu turistov vysvetľuje niečo z histórie. Piknikujeme až na parkovisku a ideme pozrieť ďalší kostol. Ten by mal byť dočervena. A aj je, ale nie je ani zďaleka tak dobre zachovaný. Tri štvrtiny vonkajších stien sú biele. Vyrazíme smer Moldavsko, že prejdeme ešte ňáke tie kilometre, kým bude tma. Nech sme zajtra čo najskôr na hraniciach. Nikde cestou ale nič zaujímavé na spatie nenájdeme, tak to zapichneme kúsok od hraníc za opustenú benzínku.