Bangkok

D1: 2013/11/03 PD → VIE → Moskva
V aute nahrávame odkazovku a ja si myslím, že zvuky cesty ofajčím zavretím sa na WC počas cikpauzy na benzínke. To som sa ale riadne mýlil. Každú chvíľu tam niekto prdel, čúral, splachoval a hučal sušicom na ruky. Pomerne rýchlo som to vyhodnotil ako horšiu alternatívu ku fučaniu vzduchu okolo oktávky a zabalil som to.
Na letisku nás tetuška prekvapila tým, že od nás chcela dôkaz opustenia Thajska do 30 dní od príletu. Ten sme samozrejme nemali. Spiatočná letenka je o 4 mesiace a pozemnú dopravu smerom do ďaľšieho štátu plánujeme operatívne riešiť na mieste. Poslala nás do okienka oproti, kde nám chlapík vystavil formálne prebookovanie (dúfam, že letenku naozaj nezmenil – tvrdil, že nie), vystáli sme si druhý krát šóru na check – in a bolo. Oslávili sme to prossecom.
V lietku bolo na aerolínky neprvá trieda až prekvapivo dobré jedlo, let prebehol rýchlo a už sme museli zase vypínať telefóny, takže som zase nedohral kolo. Nechápem, prečo to treba vypínať, šak telefónne rádio som mal vypnuté.

D2: 2013/11/04 Moskva
Ubytovanie na letišných lavičkách bolo uspokojivé (štuple do uší a záklopka na oči), naspali sme 9 hodín, čo po včerajšej poslednej posilke poteší. Čas letel rýchlo, vykrmovali sme sa domácimi dobrotami od mamky. Po záverečnom pracovnom šprinte (využívajúc inet na letisku na max) kupujeme vysnívanú vodku a 30 minút pred odletom zapíjame cestu do Ázie, dúfajúc, že kontrolóri nebudú nasrdení, že sme otvorili BeautyFree „zákaz otvorenia“ tašku a nezoberú nám práve načatú litrovku. Aj tak to bolo treba prepichnúť, taška bola veľká aspoň na tri vodky, naša jedna bola vo veľkej vzduchovej bubline a ten vzduch sa vytlaciť nedal.
Let je dlhý, vidíme posledné 3 filmové trháky, jedlo je sklamaním, spať sa nedá. Ráno niečo po 8.00 pristávame (u nás je o 6 hodín menej, tak sa nám práve začína chcieť spať).

D3: 2013/11/05 Moskva → Bangkok
Tak a máme za sebou dve masáže (chrbát 150B doobeda, chodidlá 120B večer). Celkom fajne je tu. Nekomplikované. Neni až tak hovädsky teplo ako som si pamätal, je pod mrakom a iba znesiteľne teplo. Stále je to tu vcelku lacné. Vodka zo Seremetieva (Moskva) ešte odoláva, je tu na to predsa len dosť teplo a po tých ich štipľavkách nám ani nebere. Sme riadne rozbití z cesty a časového posunu, tak ju možno využijeme ako uspávatko.
Z letiska sme sa po výbere z ATM dostali jedným prestupom (a troma ujdenými busmi, čo nám nezastali, kým sme nezvládli správne zamávanie signalizujúce „chceme nastúpiť“) do vychýreneho backpakerského raja – pekla Khaosan Rd. Ubytovali sme sa v bočnej uličke (Orchid Guesthouse – 350B izba/noc), na spodku hotelíka je masážny salón. Testujeme v lokálnom pojadznom bufete prvé jedlo, obaja končíme s ryžovou polievkou akejsi varianty. Preženieme to typicky so štipľavkou, tak sa hneď hrnieme sa do všade prítomného 7eleven po papierové vreckovky.

D4: 2013/11/06 Bangkok
Ráno máme problém vstať na budík o 10tej, u nás sú 4h ráno. Miestny redgul zajedáme pouličnou polievočkou, ktorej dochucovanie sa Katke vymkne spod kontroly. Polievku po vzore domácich mení na štipľavé peklo, ledva dojedáme a míňame kopec vreckoviek. Vyzerá to, že tu budeme často kupovať nové. Skratkou medzi domami narazíme na prekvapivo lahodnú kávu so slušným netom.
Vydávame sa konečne do mesta, domáci pánko nám chce všetko vysvetliť, kreslí vášnivo K do notesa a ako na potvoru, to kam chceme ísť je dnes zavreté. Tak to je vždy, keď vám niekto chce niečo predať. Vraj nám to bude trvať hodinu a je strašne teplo… Zase až také teplo nie je a my potrebujeme vychodiť tú šipľavú polievku a kávičku. Neskôr sa predsa len ukázalo, že to bola aj viac ako hodina a to najmä pre nezvádnutú prácu s navigáciou.
Zastavíme sa v prvom chráme na ktorý narazíme (Wat Suthat), celkom sa nám páči. Zlato matní, zlato lesklí a čierni Budhovia a na nás usmievajú pod strechou pravidelného štvorcového námestíčka, niektorí domorodci tu driemu v obednej korúčave. Vchádzame pozdraviť sochu centrálneho Budhu. Pred chrámom pália veriaci vonné tyčinky, sviečky a do váz vkladajú lotosové kvety.
Polievka nám medzičasom aj vytrávila, tak cestou jastríme, že si dáme pre zmenu nejaké nudle, alebo hocičo, len nie polievku. Hladní ako vlci zbadáme mobilný stánok, objednávame jedlo a čuduj sa svete, zase polievka. Táto prekvapivo ani neštípe, tak si ju od samej radosti dochutím a bisťu… ani som to poriadne nepremiešal a už to zase štípe ako sto čertov. Dobré na tom celom je, že už vieme, čo z tých všetkých pochutín štípe. Prekvapivo do neboli ani drvené arašidy, ani sójová omáčka, ani cukor, ale mletá paprika. Robím si mentálnu poznámku = s paprikou opatrnejšie.
Chceme si kúpiť zámok na dvere v guesthouse, jedna babička predavačka nám podáva papier, tak Katka kreslí, čo to vlastne chceme. Pani sa usmieva, pritakáva a ukazuje ďalej. Tak hádam v dalšom železiarstve. Vidíme len samé kosačky, zámky sa museli minúť. Odrazu sa mení sortiment a nastupuje ulica zbraní, tá sa o 2 bloky mení na ulicu s predajom zlata, no,majú to tu prefíkané. Konečne prvý zámok, pani je dravá, vidí, že ho poťažkávame, vyhodnotí nás ako tých s peniazmi. 300B sa nám zdá dosť, ideme ďalej. Kričí za nami 200. Kto si nevypýta nemá. Tak to hádam niekto od nej kúpi. O pár blokov ďalej sa stávame čerstvými majiteľmi nového visiace zámku, ktorého zlatá farba ostáva hneď aj na prstoch za 50B, máme k nemu aj 3 kľúčiky.
V 7eleven dopĺňame vodu. Sortiment sa mení na všetko ohľadne mobilov. Krásne farebné kábliky a obaly na mobily sú nepreberné. Na náš nový 2simkáč, ale nič nenachádzame. Očividne aj keď je z Číny, hviezda Áziie to nebude.
Vytiahnutá navigácia hlási, že sme 2,9 km od cieľa. Pred druhou polievkou sme boli 1,3km, tak sme sa museli zatúlať. Vraciame sa cez Chinatown, žraločie plutvy na nás striehnu všade, je to smutný pohľad.
Začína popŕchať, volíme Amazon Café v akomsi centre. K si dáva z kórejskej nostalgie zelený čaj frappé, ja volím menej odvážny jazmínový čaj. Naspídovaní končíme pri tretej polievke na ulici, opäť inej a tiež dobrej.
Ohúrení večerným BKK fotíme kráľovský palác a lokálnu trafiku. Využívame lístok do chrámu (Wat Suthat) a vchádzame za spevu modlitieb do večernej tmy. Na námestí pozorujeme cvičiace decká a už podľa GPS ideme domov. Na centrálom kruháči sa derieme hordou spievajúcich manifestantov, nechápeme čo je to za akciu, ale všetci vyzerajú nadšene.
Po sprche opäť doma si dávame masáź nôh. Úľava. Pražené ryžové nudle s darmi mora nám nestačia, volíme milý podnik na ulici, najsamfasa jedlo doteraz – bravčovinka s mätou, ryžou a čerstvou zeleninou. Stále nemáme dosť, dávame si ešte 11 rokov spomínanú banánovú palacinku s nutelou.

D5: 2013/11/07 Bangkok
K stojí „už“ o 9 v sprche, vstávanie šokom.
Na raňajky máme ryžu s tofu a zeleninou, zapíjame to čerstvým mangovým smoothie. Internetujeme pri kávičke.
Do kráľovského paláca je veľmi easy cestička, nechápeme ako sme sa včera mohli tak zamotať. Treba len asi 5x prejsť cez cestu, ale aj tak si trochu kôli jedlu zabehneme. Pred vstupom do chrámu sa treba posilniť (vyprázané gule z kalmárov s octovým peklom, kukurica s chilli a redgule). So sebou balíme mango a ananás.
Lokálny spasiteľ (otravovač) nás informuje o tom, že sme nevhodne oblečení, všetko sa ale rieši samo, lebo v cene 500B (astronomickej na miestne pomery – LP z 2012 ešte píše o 350B) je aj oblečenie – prezlečenie. Dokonca aj K si musí dať košielku, lebo šatka cez tielko nestačí. Niekto predo mnou mal celkom príjemný deodorant, čo je síce fajn, lebo ja som si zabudol dať svoj, ale na druhej strane ma to až tak neteší, vedieť, že to nebolo ani opraté po predchádzajucom návštevníkovi. Všade sú hordy turistov, väčšina je ale „normálne oblečená“, takže si asi doniesli vhodné vlastné oblečenie.
Moje kraťasy a tielko bolo nevhodné, ale skúsim si to zapamatať, a aspoň košielku vlastnú si zabaliť do vaku pre takéto príležitosti. Beháme hore dole a pokúšame sa vyhrabať spomienky spred 11 rokov. Pred emeraldovým Budhom si dávame nakúpené ovocie, oddychujeme a browsujeme ďalej. Na ceste von z komplexu našu slovenčinu zachytia krajania (Milan a Mária zo Škótska), tak sa s nimi na chvíľu pustíme do reči. Odporúčame im navštíviť našu ulicu, že je to párty až až (to je to čo v Hiltone nemajú) a masáže tiež nie sú na zahodenie.Pri východe si dáme espresso z papierováho pohárika a zbavíme sa použitého prádla. Za každý kúsok (dokopy sme mali tri) je 200B záloha. Za to sa možme vyobliekať od hlavy po päty do nového.
Aby nám to nebolo málo, tak dávame ešte ďalší chrám Wat Phou so známym polihujúcim Budhom (iba za 120B). Pred vchodom sa ešte trochu posilníme kokosovou vodou, dužiny moc nebolo, chlapík mi ho ani nechcel rozseknúť, iba vnútri poštráchal lyžicou a na spodku zostali asi za dve lyžice slizkej hmoty. Je to krásny komplex, zdá sa nám väčší ako kráľovský i keď trochu menej nazdobený. V hlavnom chráme sú spievajúci mnísi, tak ich chvíľu so zatvorenými očami počúvame a relaxujeme. Chrám sa už pomaly zatvára, tak si ledva nájdeme cestu von. Večera pri chráme je celkom fajn – krevetkové rezance. Cestou si ešte dám mäsko na paličke, ktoré je veľmi chutné ale akési divné a až v pólke pochopím čo mi predavačka hovorila. Ide totiž o kuracie chvostíky, ona hovorila o kuracích prdelkách (chicken butt). Je to také mastnučké, že si v prvom 7eleven rozhodnem dať pivo. Kupovala ho K a z milého piva sa vykľuje „vínny“ strik. Chutí to ako nejaké lacné ruské šampanské, možno je to niečo alkoholické dochucované hroznovou štavou a možno v tom vôbec nič z hrozna nie je. Cestou domov sa rozhodneme ísť skratkou cez malý trh a keďže za rozpršalo sadneme si ešte pod celtu a objednávame výborné kari a dotláčame to množstvom čerstvej zeleniny, ktorá je bufetovo naložená na stoloch. Skúšame všetky možné byliny, všetky dobre a intenzívne chutia. Leje ako z krhly, tak sa ani moc neponáhľame. Keď doprší vyrazíme na hotel, ale zase sa rozprší, tak celkom zmokneme. Nie sme si istí skratkou, tak to zapichneme naspäť, trochu sa zase vrátime, ale nakoniec trafíme domov. Po sprche a celodennom chodení je thajská masáž najlepšia a za poriadneho chrapotu si to náležite vychutnávam. Večer ešte potrebujem net, u nás na hoteli to je bieda, tak si sadnem pred kaviareň kde chodievame ráno a používam ich net najprv z chodníka, potom rovno z ich stolov, ani ma neotravujú, káva takto neskoro by mi nepomohla na spánok.

← Previous post

Next post →

3 Comments

  1. paradicka … tesim sa na pokracovanie 🙂

  2. kokso, to normalne tie komenty cenzurujete? 🙂

  3. no dufam ze donesiete odtial aspon nejake dobre sampanske :):):) made in china …

Comments are closed.

%d bloggers like this: