D045: 02JAN2016 Mulu → Miri → BSB
Rus u nás doma nám žoviálne rozpráva o dvoch Slovákoch, čo sa držali od skupiny, kôli malému ukecanému Indovi, to sme boli asi my dvaja. Že mu to vyprával sprievodca – zrejme Peter. Chlapík ide dnes na výlet člnkom do jaskýň. Želáme mu to, mne sa tento výlet páčil najviacej.
Lúčime sa s deduškom AA, vyplatíme sekeru a poďho na letisko.
Ešte sa len pechríme s nakladaním vakov, keď nád obieha Go Pro tím. Je ešte príjemne teplo, prefukuje vetrík a potiť sa začneme až na letisku. Zase ideme do odletovej haly, ktorá je ale len čakáreň pre začekovaných pasažierov. Tak ideme začekovať vaky. Nemajú tu ani RTG, len nám ich odvážia (30kg) a polepia pracky nálepkami, aby sme tam niečo nedoložili. Dáme si kávu a už nás vyzívajú do odletovej haly. Tu je aspoň klíma.
Lietko nás opäť žuchne o zem. Dáme si božský Starbak – esresso Frap a poďho na taxík za 25R poukaz. Dedko nás naloží, zoberie si jednu kópiu poukazu a celkom si porozumieme, že cheme ísť na masáž. Pozná aj ten podnik, potutelne sa zaškľabí keď povieme Blue Ocean Therapy. Dohodneme sa že o hodinu aj štvrť nás príde zobrať a zaviezť na stanicu.
Tak sa aj stane.
Masáž máme samostatne, lebo som bol na WC. Zase bez šťastného konca. Masérka sa zaujíma o vek, ale nevieme, čo chcela povedať. Len je prekvapená.
Pri platení idú oproti nechutní staríci a mladé šlapky v platformách s uteráčikmi. Potom obézny Ind s cigatetou odmietne dievčinu v mini, tak mu na recepcii na telefóne ukazujú fotku inej. Súhlasí, tak jej volajú, aby sa dostavila na pľac. Úplná haluz. Odrazu K príde s hypotézou, že tie naše vyslúžilé masérky sú už asi hlavne upratovačky.
Dohodnutý taxík nás za 20ku hodí na stanicu. Máme niekoľko hodín, kým pôjde bus do Bruneja, tak si dáme tri pivká za 10R a dostaneme aj poháre s ľadomm. Na obed Katka vyberie z bufetu a potom to ešte spláchneme jednou trojkou piva. K zjavne netrafila na dámsky záchod, udáva nejaké potkany, ktoré na ňu mrkali. WC, kde som ja chodil ako na klavír nebolo zrovna najluxsnejšie, ale bola tam porcelánová mysa (bez plastu a nádržky na splachovanie) a práčka so sušičkou. To jej WC bola len diera ala turecký záchod.
Pekelná cesta do hlavného mesta Bruneja – BSB (ktoré som pri nastupovaní prekrstil na SBS) je v buse so slabučkou klímou a zasáčkovaným neluxusným sedačkami. Dlho to trvá, na hraniciach je to oštara, ešte že v Bruneji majú na hraniciach WC. Brunej z busu vyzerá dosť čisto, všade všetko nanovo postavané. Je už 20:00 keď sme konečne tam. Berieme prvé ubytko oproti stanici, ktoré nám ponúkne dedko – nadháňač z hotela. Je to lacnejšie ako v LP a cestou, tak moc nešpekulujeme i keď máme mať našu prvú poschodovú posteľ.
K čaká na recepcii, mna nadháňač odvedie do HSBC bankomatu, kde vyberiem 100 Brunejských dolárov (~75EUR) aby sme zaplatili ubytko.
Jedla je pobiedne a drahé, tak končíme na burgeri v Burger Kingu. Do 22:00 musíme byť doma, lebo nás vymknú. Tak si trošku pointernetíme v BK, kde je internet aj tak len na 30 minút a ideme si ešte nafotiť vysvietenú mešitu s kupolou pozlátenou rýdzym zlatom.