D6: 2013/11/08 Bangkok → Ayutthaya
Odchádzme po výdatných raňajkách a konzultácii so slečnou z turist info smer Ayutthaya. Algoritmus je jednoduchý, zoberieme prvé mhd a tým sa rozuzlí, či ísť ďalej busom alebo vlakom. Prichádza č.53 a cez riadnu zápchu sme o hodinu na železničnej stanici Hualamphong (trvalo to len o pól hodinku dlhšie).
Hladko kúpime lístky za 15B a K sa vyberie na toaletu. Ako ju tak čakám, tak si uvedomím, že bohvie či a aké budú vo vlaku záchody, tak zaplatim aj ja 2B a idem do toho. Papiere nemajú, tak si ešte za 5B kupujem servítky a skoro sa poserem, lebo som sa zasekol s vakom vo dverách na hajzel. Keď sa ako tak napracem do kabínky a dobre že nepadnem do kvočacieho záchoda, neviem čo s ruxakom. Tak ho horko tažko dvihnem a zavesím na vešiak na dverách, ktorý samozrejme neudáva nosnosť.
Po malej záchodovej eskapáde ma už K čaká pred Dunkin & Donuts trochu vyľakaná a bez peňazenky, ktorú som mal ja. Dáme fajnú kávu a 2 šišky a nasadame do dobytčáka. Tretia trieda, ale je to v pohode.
O necelé 2 hodky vystupujeme v bývalom kráľovskom meste. Je to vlastne ostrov na rieke.
Zbehneme zo stanice ku trajektu, ktorý nás prevezie na druhý breh. Prvých pár hotelov má už izby s ventilátormi plné, tak nám chvíľku trvá kým niečo nájdeme. Končíme u podnikavých domácich, izba so zdieľanou sprchou za 180B a malou divokou dcérkou, ktorá nechce K pustiť ruku.
Večera na rohu je výborna, najlepšia pražená ryža bez mäsa a omeleta s bravčovým. Pivo stojí tak isto ako v neďalekom obchode, kde ho aj vybehli kúpiť. Spokojní a napapkaní sa ešte prechádzame po meste aby nám zatrávilo na masáž. Prekvapivo je tu dosť veľa tučných ľudí, aspoň v porovnaní s Bangkokom. Aj masérky máme riadne zápasničky, ja zase škaredšiu (ako vždy) a keď ma mačká občas vidím pred očami hviezdičky. Modlím sa, aby si na mňa nesadla ako je tu bežná prax.
D7: 2013/11/09 Ayutthaya
Ráno si požičiame bajky u belochov cez ulicu, že sa najeme po ceste. Aj zastaneme v nejakom čínsky vyzerajúcom podniku, ale jedlo vyzerá dosť fastfoodovo, tak vstávame od stola a ideme von. Pri vchode ale zbadáme už nabalené rolky, čo vyzerajú ako sushi len sú balené do ryžového cesta a plnené skôr zeleninou, možno nejakým suchozemským mäsom.
Vôbec sa nevieme zorientovať v schématickej mape, jazda na opačnej strane tiež nepridáva. Sadáme na húpaciu lavicu pred nejakým zavretýmobchodom s hojdačkami a zatiaľ čo sa K orientuje kúpim vo vedľajšom vajcovníctve energeťáky namiesto kávy. Majú celé stohy vajec v paletách ako u nás. Tu majú aj zelené a ružové a kadejaké menšie, prepeličie a bohvie ešte aké.
Pristavia sa pri nás bieli turisti (starší holandský párik) a chcú vedieť z kade máme tátoše. Ukazujeme im na ešte schématickejšej ako našej mape našu ulicu, že tam je aspoň 6 miest na požičiavanie. Bude zázrak ak to nájdu. Na prvých ruinách opäť ich stretávame, požičovňu našli nakoniec priamo okolo ruín.
Keď sme tu boli posledne asi sme iba jazdili naokolo, teraz platíme po 50B za vstup do chrámu, majú aj 220B pass na 6 chrámov, to ale v tomto teple asi nedáme. Chrám je pekný, je tam Budhova hlava vrastená do koreňov ako najväčší trhák. Ideme ďalej schladiť sa ľadovou kávou a vymyslieť plán cesty.
Ďaľšie ruiny sú od parkoviska oddelené masívnym trhom s kadečím a vedľa nich je aj funkčný chrám s mega veľkým Budhom.
Cestou na tretí chrám sa trošku stratíme, ale aspoň si v kľude dáme vodu s ľadovým čajom a oddýchneme. Sme sklamaní, pamätali sme si to väčšie. Vidíme sa tam prechádzať turistov s plechovkou piva, tak ich tipujem na Čechov a keď idú okolo tak počujeme, že som mal pravdu.
Necítime sa na ďaľšie ruiny, fičíme na hotel. Cesta ide cez rieku a most je taký vysoký, že sa musím postaviť do pedálov aby som to zvládol. Inak je to tu všetko rovinka a bajky sú tak aj zprevodované. Ako sme križovali križovatku zostali sme v rýchlom pruhu (stále máme problémy s jazdou v ľavom pruhu) pretože do pomalého sa vedľa nás napchali tri rozzúrené autobusy a na vrchole mosta za nami už bola pekná kolóna osobákov. Bolo to dosť adrenalínové a bol som riadne happy keď som sa preradil (za trúbenia ostatných vozidiel) a odbočil na vedľajšiu cestu. Tam sme zasa raz neodbočili kde sme mali a skončili na okruhu po brehu celého ostrova. Aby to nebolo málo, K ešte vymyslela zachádzku na plávajúci trh, tam sme zase neodbočili keď sme mali a parádne sme sa povozili a skončili na trhu, ktorý už bol zavretý.
Riadne zbití sme sa po návrate na ostrov zastavili v 7eleven, že si dáme pivo k arašidom na ruinách oproti. Vrátili sme bajky a po sprche išli rovno na masáž, kde som si aj trochu pochrapkal. Večerali sme na rohu, tam kde včera. Pivo Leopard nemali, tak nás poslali si ho kúpiť. Zase výborna pražená ryža bez mäsa a keďže nemali dary mora, tak fajné nudle s kuraťom.