Asunción

D077: 2016/01/27 Asunción
Asunción je jedno z najstarších miest v Južnej Amerike, tiež známe “Matka Miest”.
Z hotela vychádzame pol hodinu po checkoute. Beťári tu majú o hodinu viac. Ťažko sa nám vstáva, ale chceme si pozrieť mesto a večer frčať do Encarnación. Raňajkujeme na stanici koláč z pomletých kukuričných zŕn a presladenú kávu. Berieme MHDčku do centra mesta (4500PYG obaja).
Vystúpime podľa navigácie kúsok od námestia a zapadneme do prvého obchodu s parádnymi dizajnérskymi vecami. Jediný problém je, že najväčšie veľkosti sú L. Celkovo sa nám javia obchody veľmi atraktívne s neotrelými vecami.
Na obed si dávame vážený bufet a spláchneme to prvým a veľmi dobrým paraguajským pivkom. Potom kupujeme SIMku na internet a na námestí si vychutnávame naše prvé tereré. Pánko vo veľkom drevenom mažiari namelie za hrsť čerstvých bylín, tie vypláchne vodou do plastového džbánu, dohodí kus ľadu, doleje vodou a podá nám to s maté so slamkou a yervou. Sadneme si na lavičku a popíjame v tieni. Väčšina ľudí naokolo robí to isté.
Zbehneme do super baru, kde majú čapované remeselné pivo a parádne zákusky s kávou. Potom do koženého obchodu, kde si K kúpi kabelku z armadilla (pásovec). Chceli sme si kúpiť aj termosku na tereré, ale nejako sme si nevedeli vybrať.
Katkinu kabelku ideme prevetrať ku rieke Paraná. Tá je riadne veľká, no kúpať sa tu nedá. Je tam aj brutálne teplo, asi vlhkosť od vody.
Schladíme sa v populárnom bare Lido. Veľké pivo (940ml – 12 000PYG) podávajú v kýbliku ľadu ako šampanské.
Z mesta sa vraciame vyhliadkovým MHD cez lepšiu – vilovú štvrť. Kempujeme na stanici čakajúc na bus o druhej ráno. Večeriame veľmi dobré sendviče a empanády. Tak nám chutia, že zbehneme ešte po druhú rundu. Z rádia stále dokola púšťajú reklamu na dengue, ziku a čiguli.