D104: 2015/03/24 Arequipa
Uvarení a nevyspatí vystupujeme pod dominantou sopky Misti v ďalšom Cuidad Blanca – Arequipa. Kostoly a pár domov je síce z pekného bieleho vulkanického kameňa, ale ešte by som to bielym mestom nenazýval. Je po daždi. Namáčané pečko v presladenej riedkej káve na stanici nás nepreberie. Berieme prvý taxík na Plaza Armas, kde sa na nás vrhá Cecília. Keďže neviem nič nájsť a aj keď nájdem čekin je až o jedenástej, tak nakoniec podľahneme Cecíli a ideme ku nej. Za 40ku to je dosť neupratané, sme tam ale sami a inet akotak ide.
Na obed končíme vo výravovni, lebo cevichériu objavenú pri zháňaní ubytka otvárajú až zajtra. Po obede ukecajú K v obuvi, aby si k novej sukni dopasovala aj štýlové sandále a s novými sandálami v novej sukni končíme na kávičke s pizzou. Majú to ako menučko za 9, káva a malinká pizza. Haluz.
Na izbe zmorení z cesty trochu dospávame. Keď chcem pracovať zistíme, že teta zase vypla net.
Večeriame parádne salchipapas a menej parádnu pizzu. Ako už názov napovedá, salchi + papas sú páročky s hranolkami. My ale nie sme moc fandovia páročkov, tak sme si objednali radšej kuracie s vajcom. Ako bonus sme tma ale aj tak mali páročky. Musím podotknúť, že su celkom jedlé. K tomu máme majonézu a super omáčečku z čiernych olív. Pizza bola iná ako sme si objednali, na generickom ceste, ale výdatne poomáčkovaná sa dala zjesť.
Na vytrávenie si dáme večerné browsovanie po Vea SuperMarkete. Kúpime si nový čajík a hrozné víno. Čajík si navaríme na vlastnom variči, lebo nevjeme naštartovať ten v kuchyni a víno zúfalo pijeme ešte dva dni.
Večer sa nám potom ešte domáca dobíja do izby, že či zostávame. Tak sa aspoň vyzviem, ako funguje šporák. Na plynovej bombe je ešte jede ventil, ktorý treba pred varením spustiť.
D105: 2015/03/25 Arequipa
Keďže sme bielkovinu nevedeli dávať na večeru a ešte stále jej máme dosť, zahájili sme dojedaciu kampaň. Vrátili sme sa k rannému režimu. Je to celkom praktické, netreba nič zháňat na raňajky, môžeme si to fuknúť ešte v posteli, a keď sa chystá nejaká aktivita, tak sa môžeme doraziť quinoovými alebo amarantovými pukancami. Teraz ešte aj dávame zalievanú kávu z Cusca.
Na obed nám výde fasácka cevicheria. Tu už porcie stojí 25Sol a Katka má morskú s ježovkami až za nekresťanských 31. To je 10EUR, ale stojí to za to. Tá ryba je jemnučká a lahodná. Morské ceviche je trochu gumené a žuvačkové, a ježovky moc nezvládam. U mňa sa tieto brutálne surové plody končia ustricami. A aj to mi niektoré výraznejšie a objemnejšie ustrice lechtajú žalúdok.
Nepoučení zo včerajšej nákupnej horúčky sa výborne napapkaní, až prejedení zastavíme v klenotníctve. Tam sa K nič nepáči a tak odchádzame len s keramickým suvenírom – replikou nádoby na alkohol kukurice.
Ako dezert sa dorazíme mega zmrzlinovým pohárom prešpikovaným oreo kexíkmi a fajnou kávou. Ako sa tak futrujeme zmrzkou pozeráme na hordy štastných detí opúšťajúce zmrzlináreň. Toľko radosti.
Dobrý obed si žiada aj sekt. Kupujeme akciový, ktorý je už dosť vyšumený, ale chutí dobre. Musíme ho piť priamo z fľaše, lebo inak v ňom po naliatí do pohára nezostane už ani bublinka.