D020: 27.11. 2018 San Juan, Siquijor → Apo Island
Ráno je ešte zavretý vchod aj brána, tak idem cez obmurovaných susedov vrátiť bandasku s pitnou vodou. Predavačka mi vracia zálohu (P100) v dvadsiatich päť pesových minciach. Nesmiem si moc veselo vykračovať, aby mi ťažká peňaženka vo vrecku gatí nerozbila vercajk.
JJ‘s expanduje, tak prebúrali do 4metrového betónového múru dieru a tenkou uličkou sa napájajú okolo susedov s dverami na tretí pozemok, kde stavajú nové ubytovania. Susedia majú dom z troch strán obohnaný vysokými múrmi. Len od cesty majú cestu. Nechápem to. Taktiež pozemok, kde sme pred dvoma rokmi bývali v malej chatrči a chodili cestičkou cez džungľu do mora je teraz odrezaný od pláže monštróznym múrom. Neviem, či sú Jjáci fanúšikovia Trumpa, ale obmurovali to tu teda výdatne.
Vrátim sa teda po K, berem veľký vak a poďho cez susedov na cestu. Trojkolky sú dosť vyťažené, ani nám nezastavujú, lebo sú prepchaté deckami do školy.
Berie nás prázdny beťár z protismeru. Najprv chce P250, ale keď trváme na P50 tak sa dohodneme, že k nám bude dokladať ľudí. Aj tak robí, 15km cesta trvá cez pol hodinu.
Na jednej zastávke sa babke nechce pchať ku nám do hlavnej kabíny, tak si sadne za šóféra. Chudák sa musí posunnúť dopredu až tak, že sedí na nádrži. Keď sa ku K narve pani a vytlačí ju až na korman, tak jej hovorím, aby v žiadnom prípade svojou ctenou prdelkou nebránila šoférovi v otáčaní s kormanom. Nie že sa jej tam zasekne a v zákrute pôjdeme rovno. Najviac ale berieme vyparádené decká do školy.
Povedali sme si, že si dáme pokoj s kávou, no na raňajky nemajú nikde v prístave čierny čaj. Práškovú kávu radšej neskúšame, tak sme na sucho. Resp na dávke ryže a troch volských očkách. Loď, čo sme chceli ísť o 08:30 stojí P250 namiesto P140, čo sme ňou prišli, tak čakáme až na 09:00. V prístave z nás ešte vytrasú 2xP14 za prístav.
Na druhej strane nás Aileen už čaká pred prístavom. Berie nás na okružnú jazdu cez jej aktuálne stavenisko. Kúpila 5árov vo vnútrozemí, v trošku vyššej polohe a je tam príjemne chladnejšie ako na pláži. Má tam osem robotníkov, ktorým dávajú aj obed aj nápoje a dostanú na miestne pomery slušných P300 na deň (zhruba 5EUR).
Na hlavnej ceste zarovno s ich plážovým domom berieme Tomma a poďho do Malatapay. Ideme rovno do prístavu, kde sa rozdeľujeme. A s K majú za úlohu zistiť ako je to s loďkou. Ja s Tommom mám vyriešiť ako to bude s obedom. Naša úloha sa ukázala jednoduchá i keď s tragickým koncom. Baby sa vrátia od lodníkov, že sme na zozname a 1300 by sme mali vyraziť. To je dosť času na jedlo. Objednávame si pivo a jedlo a čakáme. Po chvíli príde chlapík z lode, že treba ísť. Aileen sa s ním dohodne, nech ešte počká. Sme už na druhom pivku, jedlo nikde a druhýkrát príde pajko, že loďka už chce odísť. Zase ho dobije s tým, že nech počká.
Donesú jedlo a moje fish and chips sú fantastické. Idem sa poskladať z toho, aby som jedol pomaly a vychutnával si každé sústo. Všetko je dobré, len horúce. Hrubý kus dorády v strúhanke, parádne hranolky a dokonca aj tatárka chutí ako socialistická tatárka. Majonézové veci sú tu vo všeobecnosti pekne hnusné, takže som o to viac prekvapený. Aj Katkin kinilaw je fajn, len to soudruzi v kuchyni trošku prepálili so zelenými čili papričkami. Ku koncu ich začne K aj vyberať nabok. Na mňa je to dosť, tak sa s radosťou vraciam k vyprážanej rybe. Sme v polke jedla a zdá sa nám, že naša loďka odišla. V kľude dojeme, veď čo iné nám už len zostáva. V prístave sa dozvedáme, že to naozaj bola naša loď. Problém je, že už nie sú žiadni ďalší pasažieri a celá loďka stojí P3000, teda 5x viac ako 2xP300 čo sme mali platiť my.
Rozuzlenie, i keď nie ideálne, prichádza s 2oma Číňankami, ktoré chcú ísť na otočku. Lodiarka im teda hovorí cenu P2400. Drží líniu, že my dvaja zaplatíme po 300. Baby nad tým špekulujú a nejako im to nejde do hláv. Vtedy sa do toho vloží Aileen a vyjedná nás z 300 na 500. Číňankám to nakoniec nejako doklepne, že za 2000ky maju vlastnú loďku oboma smermi a tak sa ide.
Cesta je nemenej dramatická. Pri každej druhej vlne sa predok lode zapichne do vody a aby sme mali aj my radosť z vynorenia, obdarí nás spŕškou slanej vody. Do troch minút som mokrejší ako keby som si do vody rovno vliezol. Ja pôsobím ako Katkin štít, no ale ani ona nie je úplne ušetrená. Voda, ktorá ma netrafí, alebo zo mňa stečie, totižto po plnej lavici podmýva moju, a potom aj, na tej istej lavici sedidacu Katkinu prdelku. Takže som mokrý zpredu aj zospodu. Číňanky pri väčších vlnách vydávajú zvuky, ktoré tipujem na radostné výkriky.
Mne tie vlny a heganie nepríde až také strašné (žiaľ, zažili sme aj drsnejšie) a aj voda nie je nejako studená, ale stále ma ešte sere, že nás zanechala tá loď a bojím sa, aby nám nenamokli veci v útrobách loďky.
Kvalitne premočení ešte vyskakujeme z loďky do vody a domáčavam aj zvyšok getí. Potom sa už len zaregistrujeme na ostrove, zaplatíme P100 neviem za čo a poďho hľadať ubytko v Mario‘s Home Stay. Tam majú len jednu noc za P600 a tak po Katkinej obhliadke ideme ku susedom, kde majú voľné na tri noci po P500. Vedľa nás sú Španielka a Mexičanka, ktoré išli s nami na trajekte zo Siquijoru a nechali nás obedovať v poslednom prístave.
Na izbe je teplo a elektrika ešte nejde, tak sa ideme radšej pozrieť von do dediny.
Nebudem klamať, je to tu dosť bezútešné. Všade samé kohúty a decká a dosť bordel na to, že to je tu chránená oblasť. A ani domy a predomky nemajú moc poupratované na to, že nemajú čo na práci
Prejdeme až na koniec ostrova, kde dostaneme geniálny nápad ísť na 600m chodníček na vyhliadku. Je teplo, nemáme so sebou vodu a tých 600m je v šlapkách po drsných kameňoch nekonečná vzdialenosť.
Úplne neveriacky pozeráme ako na konci tento zabijáckej výhľadovej cestičky dvaja majstri z betónu imitujú kmeň palmy podopierajúci malú striešku.
Cestou späť si všimnem v prvom obchode veľkú vodu, tak sa ešte trepem aj s piatimi galónmi pitnej vody (P55) cez celú dedinu. Normálni domorodci to vozia na drevených vozíkoch.
Ideme sa šnorchlovať na pláž, kde nás vyložili z vody. Je tu pekný biely nemo klaun s čiernymi bodkami (harlekýn), barakuda a mrte veľa koralov. Tiež sa tu objaví sieť a vidím v nej aj pár rybiek. Skúšam ich pustiť, no tí pakovia sa len viac a viac zavrtávajú do siete. K je zima, tak plávam sám okolo útesu na druhú pláž s malým rezortom. Tam je iná barakuda, dve batfishe a prvá korka.
Po sprche sa vraciame na západové pivo do baru vedľa kostola a kaplnky so svätými. Majú tu úplne iné pivá ako všade inde. Lacnejšie, ale stoja tak ako tie fajnejšie. Dosť psychadelicky na nás pôsobí pouličná LED lampa, ktorá sa rozsvieti, keď popod ňu niekto ide a potom po chvíli zase pohasne. Za ňou sa zasa na tmavom mori hongajú svetielka na stožiaroch lodí.
Večeru sme si objednali u Maria a servírovanie na 1830. S divemastrom Jedom dohadujeme zajtrajšie potápanie. Keď sa pýta, kde bývame ukážeme na našu disko guľou osvetľovanú izbu – „v disko izbe“.

D021:28.11.2018 ApoIsland
Mámevýborné raňajky – domáce banánovo kokosové placinky a malévajíčka z vybehaných ostrovných sliepok.
Nasleduje potápaniena mieste zvanom Rock. Na loďke sme 5ti, sedíme s nohamiprehodenými cez okraj a plutvami užnatiahnutými. Nie je to moc príjemné a kým neodsiahnemedostatočnú rýchlosť musíme držať nohy vo výške, aby námneplieskali o hladinu. DM (Dive Master) má asisitentku, ktorá mádoprevádzať Španielky.Tie majú kameru a chcú si fotiť, tak sa predpokladá, že budúpomalšie. My dvaja ideme s milým Portugalcom – Miguelom.
Koralpod vodou je mega krásny, zo 460 druhov koralov vyskytujúcich sa voFilipínach je na Apo 400. Je tu dosť vela mäkkých koralov, ktorésú síce niektoré celkom pekné, ale vo všeobecnosti mi prídudosť umelé. Také nepravé, mäkké, umelohmotné, aby sa o nežiaden potápač neoškrel. Ale K sa páčia, zdajú sa jejcukríkové.
Hneďna začiatku je pekný plávajúci pásikavý had, potom korytnačky,trevali a nemovia. Chlapík nám píše na tabuľku, že frog fish aodvedie nás o 4 metre hlbšie a ukáže nám riadne veľkúrozčapenú rybu. Vidíme aj nubibrancha, flat worma a celkovo veľakadejakých rýb.
Podvodou sme vydržali 56 minút ale na konci to bola už lennaťahovačka. Nie sme zvyknutí, že stojíme na mieste 5-10 minút,len aby sme mali čo najdlhší ponor.
Naďaľší ponor sa dnes už necítime, ale asik pôjdeme zajtra.
Kuobedu je na izbe už riadne teplo, tak sa uchyľujem s kompíkom naprízemie, kde je predsa len trochu chladnejšie. Neviem, či tu mimosezóny býva rodina, ale na jednom z kresiel, kde sedím jepavučina, takže to tu už nejaký čas nikto nepoužíval.
Cestouna šnorchľovanie na pláži vidíme ako priviezli sedačku aobývacú stenu. Je to napriek fólii celkom premočené. V podstatezrovnateľne ako my dvaja včera. Chlápci na lodi zkladajú veľkékusy nábytku chlápkom vo vode a pechria sa s tým cez vlny na breh.
Mysi dávame predzápadové šnorchľovanie s veľa korkami. Začnemepri Španielkacha pár turistoch, čo si vo vole po kolená fotia korytnačky aplávame smerom ku rannej skale. Dostaneme sa až na pláž predvyhliadkou. Tam sa vylodíme a chvíľu si užívame privátnu plážlen sami dvaja. Vraciame sa plytšou vodou a vidíme kopeckorytnačiek. Plávam okolo jednej a nespravím ani 5 záberov a užvidím ďalšiu. Asi sa pasú pred západom slnka. Jedna je megaveľká s dvoma prísavníkmi ako predlaktie. Primeriavam sa k nej,ani sa necukne, ale prísavníky sa rozletia ako splašené kone.Pancier má na dĺžku asi 1.4m.
Cesta späť je proti vlnámnáročnejšia, tak sa vyloďujeme hneď na začiatku našej plážea so zmáčanou 100kou ideme na pivo. Náš geniálny plán zlyhávana Španielkách,ktoré práve v našom stánku nakupujú. Tipujem to nadlho, takradšej zbehnem späť na pláž za K a kukáme západ. Keď slnkozmizne v mori vrátim sa po pivko. Dostanem k tomu aj plastovépoháriky. Sklenené nemajú, vraj je to nehygienické (nie je tutečúca voda).

D022:29.11.2018 ApoIsland
Naraňajky zasa dlho čakáme, i keď sme sa na tabuľu zapísali užpred siedmou. Máme ísť v tej istejzostave ako včera, no Miguel príde s črevnými potiažmi.Žartujeme, že nech si nedáva wetsuit a bude si môcť podľapotreby uľaviť. DMJedhovorí, že jasné, fpoho, len nech pláva ako posledný. Španielkysa stále neukázali, tak si myslíme, že si pokazili tráveniespolu s Miguelom, lebo boli jesť niekde na ulici spolu.
Nakoniecideme len my dvaja.
Kmá dnes iné plutvy, tak keď sedí s nohami cez palubu nevyzeráako tučniačik zo včera. S loďkou vyrazíme okolo ostrova opačnýmsmerom na Coco site. Do vody skáčeme v rozbúrenom mori nanáveternej strane ostrova, tak máme padať hneď dole (5m), aby násloďka neoplieskala.
Dnes je to drift diving – unáša násprúdik i keď ho nie je ani moc cítiť. Traverzujeme podmorskýsvah a je to tu veľmi pekné. Na tmavom podklade je pestrá lúkakoralov, vejárov a dekoratívnych žltých pier. Do toho prichádzaobrovská škola jackov, ktorá sa len rozostúpi aby sme cez ňupreplávali zosilňujúcim sa prúdom. Sú tu dosť veľké ryby,hlavne v modrej hĺbke a svah pod nami je stále pekne pestrý. Občaspretíname piesčité dno s poslabším porastom, ale aspoň nemusímetoľko gúľať očami. Prúd zrýchli a už frčíme bez akéhokoľvek pohybu dosť rýchlo. K a Jed sú z nepochopiteľnýchdôvodou rýchlejší. Keď už sú rozmazaní zakýva mi K, aby somprišiel. Trikrát silnejšie kopnem plutvam a letím ako šíp,dobre že nezrolujem K. Jed sa začal akurát obzerať, kde som a keďma zbadal nalepeného na K zarehotal sa. Za jednou zákrutou sa prúdstratí a my chvíľu kopeme plutvami. Sú tu tri mega veľké ryby.Len tak sa schovávajú pod skalným previsom a vôbec si násnevšímajú. Opäť naberáme na prúde a teraz je to už faktrýchle. V jednom momente to vyzerá že rýchlosť je nezastaviteľnáa my vyletíme do vesmíru. Prúd nás stiahne do 25m, až musímezabrať a vymaniť sa do plytšej vody, kde je tu už kľudné až dokonca. Doplávame ku ludi a keďže máme ešte stále dosť vzduchuzase sa obšmietame okolo, každy si sám obzerá koraly a nemuškov.
Keďsa vynoríme sme prekvapení, že sme ešte len pred našim bralom.Podľa toho koľko sme leteli prúdom som už myslel, že smeprepásli aj prístav.
Boloto fakt super, niečo čo od potápania očakávam, krásneprostredie a veľa veľkých rýb. Obaja sme nadšení, toto faktstálo za to. Dávame to do tpky najlepších.
Od radosti idemepred obedom na pivo. Tam dnes nafasujeme aj stoličky, tak si sedímeako veľkí páni. Včera sme mali len prepravky od piva. Pridá sa knám aj Čech s politrovým Red Horsom a tak sa vykecávame až skorozmeškáme obed. Po obede sa zase vykecávame s Anglánom –programátorom, čo žil až do 11tich na Jamaike. Asi máme dobrýpovznesený pocit z vydareného ponoru.
Na šnorchlovanieprejdeme dedinou až na koniec pláže za basketbalovým ihriskom.Stretávame Jirku s freediverskymi plutvami a bez harpúny ako savracia z vody. Domáci mu povedal, aby v chránenej oblasti sámneharpúnoval. Nám sa podarí doplávať až ku skale pri vyhliadke.Mávam človeku na vyhliadke a mám podozrenie, že je to nášAnglán.
Dnes sme to otočili skôr a korytnačiek sa mi nezdalotak veľa ako včera ale narátal som ich 15. Veľkú sme nevideli.Stíhame ale sprchu a tak sme na západe suchí, s foťákom arecyklovanými plastovými pohárikmi na pivo. Dnes je veľmi peknýzápad s celou dedinou na pláži. Deská sa hrajú s loďkami vzátočke, naháňajú sa na pontóne na pláži, alebo si robiabunker z vyhodenej preglejky.
Španielkysa dnes riadne vyspali a vraj nešli potápať, lebo boli unavené.Dvakrát je za nimi domáca, lebo asi míňajú veľa vody. Furt súv sprche a cítiť z ich dverí mydlo alebo šampón. Domáca námhovorí, že to tu menežuje pre majiteľov, čo sú v Manile. Vodunakupujú po P25 za 20litrov zo studne alebo z pevniny a nosia vbandaskách do kopca, aby sme sa mohli sprchovať. Nechá nám svojetelefónne číslo, aby sme nemuseli ísť cez Maria a hovorí, žeSmart na APO nie je dobrý. To sme si všimli. Horko ťazko načítameráno emaily, večer to z pravidla vôbec nejde.
Večeriameza dlhým stolom so samými Frantíkmi.
Zajtraráno ide verejná loď o siedmej, tak sa nahlasujeme na recepcii, žechceme ísť. Vyplatím jedlá s potápaním a čapujem vodu zgarafóny španielskym susedám, aby som to mohol ísť vrátiť.
Babysa nám odmenia nekonečným kvákaním a vyhulovaním sa pod našimiokienkami. Vydržia celý film Alpha o prvom domestifikovanom vlkovia frčia dlho do noci.